9

   " V systéme  existuje  život ",  vyšla informácia 
z automatu.
   Potešil sa.
   " Život na hlavnej zložke dvojitej planéty. "
   Usmial sa : " To sa dalo čakať."
   " Zabíjajú, " vyšla informácia.
   Nepochopil.
   " Zabíjajú, " nasledovalo opakovanie.
   " Čo ?! "
   " Zabíjajú, človek človeka.Vojna nezmyselný ter-
or, masové vraždenie, násilie, krv, žiaľ."
   " Majú rozum?"
   " Majú rozum," nasledovala informácia."Ich psy -
chika je hlboká, pocity a emocie bohaté,telá harmo-
nické a dokonalé. Po všetkých stránkach sú najkraj-
šími z bytostí. No zabíjajú. Už päť tisíc rokov."
  Podozrievavo sa zahľadel na belasú dvojitú plané-
tu.
   " Päť tisíc rokov - veľká lehota..." povedal za-
dumane.
   " Majú smutné skúsenosti," vyšla informácia. "No 
aj napriek tomu pokračujú v zdokonaľovaní zbraní."
   " Dúfam, že nevymysleli Rozhodujúce Zbrane?!"
   " Vymysleli."
   Okamih zormýšľal.
   " Kurz ? Rýchlosť ? Možnosť zbrzdenia ?" zosypa-
li sa otázky.
   " Rýchlosť hraničná.  Brzdenie  nemožné, " vyšla 
informácia.
   Biele na belasom sa v diaľke rozpúšťalo a uhasí-
nalo v tme.
   " Zmeniť kurz ! Po kružnici minimálneho priemeru 
vrátiť sa k systému !"
   " Kontrolná otázka," požiadal automat.
   " Pýtaj sa."
   " Zámer ?"
   " Zasiahnuť !"