- 24 -

priestoru.Muži šomrajúc poletovali okolo lode,ženy 
v skupinkách klebetili o Eve Buchtovej,čo sa vlani 
prespala so šesťrukým Jupiteranom, a ten ju,  nev-
ďačník, bije. Však má aj čím.
   Do konca letu sa nič mimoriadne nestalo, ak ne-
počítame  asi dvanásť  červených sto sediem robota 
BRYNDZU Ia,  ale po dvoch týždňoch  sa karta obrá-
tila,vyhrával veliteľ,ako sa už na veliteľa patrí. 
Ďuro Qasnica  bol  poslaný  pre istotu  na maródku 
a izolovali ho v jeho odpočívarni.
   " Vitajte v Horných Slivkách! "privítal posádku 
predseda pridruženej výroby  KOZMOLETY Jožko Pále-
nica. " A čože tak skoro? Čakali sme vás na budúci 
týždeň."
   " Musíme sa priržiavať aj smerníc o  úspore  e-
nergie,"Jano Lunchsmidt es pokojne uvelebil v kres-
le, vedel - budú prémie a s tou výhrou v kartách - 
- to sa už dá vyžiť.
   " A čo let ? Nijaké problémy ?"
   " Nie! "rázne riekol veliteľ posádky a zaškúlil 
ny Qasnicu, skrčeného za Bryndzom.
   " No, tak, chlapi," predseda pridruženej výroby 
siahol do zásuvky, vybral pollitrovku. "Na šťastný 
návrat !"  nalial do štyroch pohárikov,  vedel, že 
BRYNDZA Ia  dá prednosť oleju,  čo si nosí v plos-
kačke. " To je tohoročná ! Domáca !"
   Ťukli si, vypili a ... Zmeraveli.
   Predseda nechápavo prezeral pohárik.
   " Zajtra by som najradšej letel niekam..." sko-
čil mu do myšlienok Jano Lunchsmidt.
   " Najradšej na Mars, šéfe," pridal sa synovec.
   " A s novým energetikom, "zahundral si  robot, 
chlipol si oleja. Cítil, ako mu nápoj prehrieva 
vnútornosti.