- 4 -

Pred časom mi známy,  astronóm, povedal : " Zatiaľ 
čo my sa musíme držať matematických faktov, vy má-
te obrovskú výhodu :Môžete nahlas vysloviť to,  čo 
my musíme zamlčať, lebo to nemôžeme  dokázať."

   SLOVO O FANTÁZII.

   Človek sa s fantáziou rodí, s  fantázicu   žije 
plnohodnotne,s fantáziou i umiera.Je to niečo,  čo 
každodenne potrebuje,bez čoho sa nezaobíde,   môže 
byť akokoľvek tvrdý realista a racionalista.
   Dieťa si začína predstavovať a " fantazírovať " 
na základe reálneho sveta,ktorý ho obklopuje. Jeho 
fantázia smeruje od poznaného k neznámemu /ním ne-
poznanému./. V procese dospievania  sa jeho obzory 
racionálneho sveta rozširujú, čím sa v jeho vedomí 
zmnožuje aj svet neznáma.Dozrievania a dospievanie 
k poznateľnému prináša odvekú  túžbu človeka pred-
stavy naplniť, vytvoriť. A práve túžbu po naplnení 
a  vytvorení, zhmotnení  predstáv  je spoločenským 
dozrievaním človeka.Povyšuje ho z priemeru – exis-
tencie do nadpriemeru - tvorivosti. A keďže človek 
je tvor spoločenský,  žije v určitej  spoločnosti, 
svojou tvorivosťou posúva  celú spoločnosť milime-
ter po milimetri na hranicu nepozneného, do budúc-
nosti.
   A to nielen  vo sfére  umeleckej  / literatúra, 
film.../, ale aj v bežnom, každodennom konaní. Mám 
na mysli všetkých tvorivo pracujúcich ľudí, od ved-
deckých pracovníkov / ktorí síce  za základ svojej 
práce berú reálne, matematicky presné zákony a zá-
konitosti,ale k dokazovaniu reálnych faktov takmer 
vždy potrebujú  istú dávku  fantázie ukrytú v aso-
ciáciách/, cez zlepšovateľov až po robotníkov,kto-
rí čo len malým pootočením skrutky na svojom  pra-
covnon nástroji uľahčia prácu nielen sebe, ale aj 
svojim kolegom.