- 17 -

   Všimnite si,práve tu nastáva zlom môjho doteraj-
šieho života na Zemi. Moje rozhodnutie zachovať si 
inkognito voči pozemšťanom,aby mu nemohli odhaliť, 
absolútne nebrala vážne.Vraj vyzlečte sa a natiah-
nite na seba zatiaľ toto tu.Ešte že sa nepozerala. 
Zhovárali  sme sa len tak cez pootvorené  dvere do 
kúpeľne, zatiaľ čo dávala do poriadku moje nohavi-
ce a košeľu. Skôr to bol  však  monolog s otázkami 
z jej strany. Viem akurát len to, že som sa v naj-
príhodnejšej chvíli vyparil ako gáfor.Ešte som za-
čul zhora zo schodišťa  niekoľko hlasnejších slov, 
ale tie zanikli v divom zjazde po schodoch. Doma 
som sa ako tak ukľudnil, začal si dávať spomienky 
na neznámu a jej výkon dohromady.Nestojí to za reč 
vykašli sa na to,nahováral som si. Ale vydržal som 
len do večera. Niečo ma k nej myšlienkami neustále 
priťahovalo.Bol som síce zaťažený na blondínky,ale 
doteraz ma žiadna až natoľko nezaujala.Strávil som 
noc v kresle  premýšľaním  a  na druhý deň v práci 
som bezcieľne blúdil chodbami podniku.Podvečer som 
si dodal odvahy a zazvonil som u nej - dokonca som 
si zapamätal kde býva?Neskrývala prekvapenie o poz-
vala ma dovnútra.Ukázal som sa jej však už vo svo-
jej suverénnej podobe,  snažiac se zahladiť  svoju 
včerajšiu chvíľkovú indisponovanosť...
   Po niekoľkých dňoch známosti sme sa  dostali až 
tam,kde sa obyčajne dvaja mladí ľudia opačného po-
hlavia dostanú, keď pocítia vzájomné sympatie.Sna-
žil som sa,  aby nezazrela moju odlišnosť od ľudí, 
ale raz na to musela aj tak prísť. Raz, keď sa jej 
ruka dostala až k  onomu miestu  a nenahmatala to, 
čo tam malo byť,zmeravela prekvapením.Zažla svet-
lo,doteraz som využíval tmu, a pozrela na mojo bru-
cho, kde márne hľadala umbilicus.Musel som s prav-
dou von.