- 20 -

   Dlho sem hľadel na jedinú hviezdu oblohy,  darky-
ňu môjho života, Castor v súhvezdí Blížencov-podľa 
pozemskej astronómie. Predstavil som si správičku 
v novinách o zmiznutí automatickej stanice z orbi-
ty...
   Vytiahol som z vrecka maličkú krabičku,  nie väč-
šiu od zápalkovej, ktorú som nepoužíval za celú dobu 
pobytu na Zemi. Otvoriac ju, vzniesla sa do vzduchu 
fialovo svetielkujúca gulička. Fúknutím som ju  roz-
točil, až sa postupne, narastajúo na objeme,zväčšila 
na veľkosť pre mňa. Vstúpil sem do osobného lilaplánu 
a vyletel nad mesto, ponorené v spánku. Tichým letom 
som smeroval k jedinému z okien, ktoré skrývalo za 
sebou osobu mne najdrahšiu.Iste dávno spí,pomyslel 
som si, a ani netuší,že sem mohol odletieť navždy.
   Už je tu sklenená tabuľa zastretá belasým záve-
som. Vystrčil som ruku a zaklopal na sklo. Chvíľku 
to trvalo, ale mala ľahký spánok, záves sa zavlnil 
a objavila sa rozospatá tvár.  Nasadila výraz pre-
kvapenia, ale hneď ma spoznala a otvorila okno.Pre 
zmenu sa na slovo tentokrát nezmohla ona.Preliezol 
som do vnútra, lilaplán putoval naspäť do krabičky 
a začal som rozprávať - o mojej láske k nej, že tu 
ostávam navždy práve kvôli nej, a že keď mi už ani 
teraz neverí, nech mi teda vysvetlí  môj neobvyklý 
príchod ! Hodila sa mi okolo krku a spustila plač. 
Dnes už viem, že od radosti. Potom vstala a stisla 
vypínač.
   Svetlo zalialo prázdnu izbu. Jej nebolo.  Čo to 
má znamenať? Zhasol som - stála opäť pri okne.Cva-
kol som späť - zmizla.
   To nie je možné! Obyčajný človek také niečo ne-
dokáže
   Vtom sa pri mojom uchu ozvalo šepkanie :
   - Miláčik, a ty si si myslel, že je som za Zeme ?