M. ŠČEPKA                  Na piesku


     Ležal na rozpálenom piesku. Postupne, ako sa mu vracala pamäť, 
spomínal si na všetky udalosti. Karibské more, mezinárodná expedícia, 
Bermudy... všetko to vyzeralo také exotické, že neodolal. Napokon - 
- bol popredný beofyzik a mal teda právo zúčastniť sa výpravy. Chví-
ľami sa mu dokonca marilo, že nielen právo, ale i povinnosť. Nasledo-
vali horůčkovité prípravy, závistlivé pohľady kolegov v ústave...
     Na expedícii sa stretli svetové kapacity. Jazykové rozdiely 
spôsobovaly sprvu ťažkosti, ale vzorce a výpočty hovorili jasnou, každé-
mu zrozumitelnou rečou. V Havane sa dlho nezdržali. Výskumná loď úc-
tyhodnej tonáže ich odkolísala na sever, k tomu povestnému trojuhol-
níku. Bol v tom aj kus dobrodružstva - lode bez posádok, lietadlá 
v bielej hlme, prerušené spojenia...
     Neboli prví, čo sa pokúšajů vyrvať Zemi jej tajomstvo. Lenže - 
- podobne ako výpravy pred nimi - žiadne tajomstvo neodhalili. Mali 
rok času, loď, ponorky, sondy, hydroplán... Stop! Hydroplán.
     Na lodi nepracovali všetci naraz. Časť drepela vo výskumnom ús-
tave na súši. Loď využívali len tí, ktorí práve uskutočňovali merania. 
Skončil svoju prácu o niečo skôr, pobalil poštu, vedecký materiál a 
chystal sa na pevninu. Okrem neho a pilota bol v kabíne japonský ve-
dec so zapáleným palcom na nohe. Lodný lekár si s tým nevedel poradiť 
a preto ho poslal do rúk odborníkom. Neleteli eště ani dvadsať 
minút, keď celý stroj začal prudko vibrovať. Sprvu to vyzeralo na 
drobnú poruchu, ale keď zdesený pilot začal vykrikovať nezro-
zumiteľné kliatby v rodnej španielčině, dostali strach. Vibrácie prud-
ko narastali, prestal vnímať, kde je nebo a kde more... zdalo sa mu, 
že padá kamsi strašné hlboko - a stratil vedomie.
     Keď dospel v spomienkach až sem, pokúsil sa posadiť. Šlo to. V 
hlave mu hučalo ani v úli, pred očami kmitali čudesné lilavé kolies-
ka, cez ktoré iba pomaly začal presvitať obraz okolitého sveta. A bol 
to veru čudný obraz. Na rozsiahlej pláni pod hlinenými hradbami leža-
li, sedeli a postávali stovky ľudí. Vyzeralo to ako pri nakrúcaní fil-
mu. Ešte bizarnejšie! Ako karneval. Alebo výstava námornickych odevov.
     Snehobiele uniformy, špinavé zdrapy, neznáme kombinézy, ba i ko-
žené suknice... zarastení Vikingovia nedôverčivo pokukovali po sta-
rostlivo oholených amerických vojakoch, mornári s ďanami rozožratými 
skorbutom obdivovali belostný chrup neznámych navigátorov... niekto-
rí mali ešte v ústach horiace cigarety, iní držali v rukách fľaše... 
Kúsok od seba zbadal Japonca:
     "Čo to znamená? Kde sme?"
Vedec, tiež vystašený, tuho rozmýšľal.
     "Jadno riešenie by tu bolo." riekol napokon. "Bermudský troj-
uholník."
     "To viem aj bez teba! Ale čo s ním? Ako?"
     "Nerozumíeš? Okno v čase. Časový tunel.Turniket. Vojdeš, ale vyjsť 
nemôžeš. Anomália. Jednoducho nás to hodilo niekam inam,"
     "Ale kam? A prečo je tu toľko ľudí? Že by?... - začalo mu svitať."
     "Ano. Všetkých na jiedno miesto a v jeden okamih. To znamená,že 
do minulosti."
     "Časová anomália. Taký nezmysel! Ale vyzerá to tak. Aspoň na Ze-
mi sme určite." šomral si pod nos mladý beofyzik. "Ale kde? Kde to 
sme?" kričal v rozčúlení na celé kolo.
     Jeden z námorníkov v striebristej kombinéze sa obrátil, širokým, 
rozvláčnym gestom ukázal na mesto za hradbami z pálených tehál a div-
ným, nosovým hlasom riekol:
     "Baab Ilon!"





                             - 5 -