|
Eduard Simon - PLANÉTA
Nikto nepredpokladal, že táto stálice má obežnicu. "Ja sem ju objavil," začal
astronóm. "Mala by sa volať ako ja."
"To nie je pravda," prehodil technik. "Nebyť mojej opravy, nikdy by si ju neu-
videl. Iba ja mám právo dať jej meno."
"Pozrime sa, gentlemani," ozvala sa lekárka. "A vraj ženy hýbu svetom! Všetci
rozumní muži pomenovali objavené veci podľa žien. Mali by ste o tom pouvažovať."
Teda nehnevajte sa," oponoval kybernetik. "To ja som zorganizoval túto cestu
a venoval som jej svoje najlepšie roky. Všetky zásluhy patria mne."
"Robíte toľko kriku kvôli jednej planéte," povedal biológ. "Ty, astronóm, si
ju objavil a nebyť technika, neuvidíš ju. Keby kybernetik nebojoval za uskutočnenie
tejto cesty, tak tu nie sme. k lekárka je jediná žena na palube. Každý máte dôvod
na pomenovanie. Ale aby st sa zbytočne nehádali, najlepšie by bolo, keby sa to po-
menovalo po mne."
"Tak dosť rečí!" zahrmel veliteľ. "Nariaďujem, aby sa planéta pomenovala podľa
mňa. Je to rozkaz."
Zrazu sa rozsvietila. obrazovka.
"Dešifrovali sme vašu reč. Vítame vás pri planéte Eani. Očakávame vaše pristátie"
Chvílu bolo ticho.
"Ja vystúpim prvý," začal biológ. "Kto iný by mal vystúpiť prvý, ak nie biológ,
ktorý skúma živú hmotu? ..."
Vladimír Lutovský - my budoucí, včerejší i dnešní
zrození člověka přesyceni sny
i otisk podrážky hladoví realitou
na jiné planetě padáme vzhůru
je stejně fantastické ke hvězdám ...
jako jisté
II.
dvojí skutečnost pak všechno bude blíž
nám dané do vínku a oni
Neznámí
I. se preci jen
prach kosmickýc let nám budou podobat
nám ulpívá na jazyku
a mezi zuby nám skřípe Stroje se zastaví
mezihvězdný šum a do toho ticha
tlukoty srdcí
- 5 -
|